V súčasnej dobe sa neraz stretávame s konfliktom vznikajúcim medzi ochranou individuálnych záujmov jednotlivcov a záujmami štátu. Tieto strety sú vzhľadom ku charakteru daňového práva asi najviac zreteľné pri správe daní, kde prirodzene štátny orgán, ktorým je správca dane chráni záujmy štátu, ktoré sú vzhľadom k sledovaniu odlišných cieľov v priamom strete so záujmami jednotlivcov. Za týmto účelom je snaha jednotlivcov dôsledne uplatňovať vlastné oprávnenia smerujúce k ochrane ich právom chránených záujmov. Takýmto právom je aj vyhotovovanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových záznamov z jednotlivých úkonov správcu dane. Na druhej strane v praxi je možné sa stretnúť s neochotou správcu dane umožniť uplatňovať daňovým subjektom toto právo. Preto je nevyhnutné dôkladne analyzovať možnosti uplatnenia tohto práva v širších súvislostiach a vyriešiť v praxi vznikajúci spor ohľadom možnosti vyhotovovania jednotlivých druhov záznamov. 

Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými aktuálnymi otázkami rozhodcovského konania v prostredí slovenského futbalového hnutia akými sú právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita a to analýzou ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s aktuálnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje postaveniu, právomoci a konaniu pred rozhodcovským súdom zriadeným Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) po prijatí nových stanov SFZ účinných od 1. 1. 2013. V rámci úvah de lege ferenda autor naznačuje riešenie otvorených právnych otázok.

Autori sa v príspevku zaoberajú vybranými aktuálnymi otázkami transformácie futbalových klubov s dôrazom na mládežnícky futbal. Osobitnú pozornosť venujú predstaveniu návrh nového znenia Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch, ktorá v prostredí Slovenského futbalového zväzu reguluje problematiku riešenia finančných problémov futbalových klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami, na vypracovaní ktorej sa ako spoluautori podieľali. V rámci úvah de lege ferenda autori naznačujú riešenie otvorených právnych otázok.

Autor sa v štúdii zameriava najmä na oblasť správneho práva a úpravu inštitútu vyvlastnenia v ňom, pričom tento charakterizuje z pohľadu právnej úpravy ako českej, tak aj slovenskej. Autor uvádza aj súčasnú judikatúru, v ktorej sa zameriava obzvlášť na zaujímavé prípady a sporné otázky právnej úpravy. Popri českej a slovenskej judikatúre okrajovo autor uvádza aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, nakoľko je potrebné zohľadňovať ich v rozhodovacej činnosti českých a slovenských súdov.

Článok sa zameriava na otázky dane z príjmov v Európe. Autor článku skúma spoločné znaky a rozdiely v štruktúre daňových noriem v rámci Európy. Úvahy autora sa týkajú predovšetkým európskych daňových sadzieb a rozsahu zdaňovania v jednotlivých členských štátoch EU.

Studie popisuje nedostatky, které se vyskytují při projednávání přestupků v dopravě. Na základě konkrétních příkladů z praxe byla provedena analýza jednotlivých zásad činnosti správních orgánů a principů dobré správy.

Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Autor v príspevku analyzuje postavenie pracovnej zmluvy v systéme súkromnoprávnych vzťahov. Jej špecifický stav vyplýva predovšetkým zo zakotvenia jej právnej úpravy v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“ alebo „Zákonník práce“). Príspevok sa snaží o podrobný rozbor nielen formy pracovnej zmluvy, ale aj jej obsahových náležitosti. Rovnako autor poukazuje na limity zmluvnej slobody účastníkov pracovnoprávnych vzťahov aj v nadväznosti na možnosti voľby rozhodného právneho poriadku. V záverečnej časti autor približuje zákonné limity uzatvárania iných zmluvných typov podľa obchodného a občianskeho práva.

V tomto období je v legislatívnom procese Slovenskej republiky návrh nového zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátane Trestného zákona, Trestného poriadku a Priestupkového zákona. Cieľom navrhovaných legislatívnych zmien je na jednej strane posilniť ochranu a pohodlie slušných divákov/účastníkov verejných športových podujatí, ako aj eliminovať zo slovenských štadiónov násilie a neslušnosti divákov tak, aby športové podujatia boli znovu miestom stretávania sa slušných priaznivcov, rodín a priateľov, či miestom inšpirácie/motivácie mladých ľudí k vykonávaniu aktívneho športu. Príspevok prináša prehľad najvýznamnejších zmien, obsiahnutých v aktuálnom znení legislatívneho návrhu.

V Slovenskej republike v súčasnosti dochádza k formulovaniu nových koncepčných právnych inštitútov týkajúcich sa organizovania verejných športových podujatí v podobe nového návrhu zákona . Autor tohto príspevku sa pokúša – aj keď len v minimálnej miere – prispieť do odbornej diskusie niekoľkými úvahami, o ktorých sa domnieva, že by mohli byť relevantné aj v kontexte navrhovaného znenia zákona a jeho prípadnej budúcej aplikácie. Nejedná sa o kompletnú analýzu, resp. štúdiu, ani o kontinuálnu analýzu jedného inštitútu, ale o stručný právny rozbor niekoľkých inštitútov majúcich svoj základ v Holandsku a Veľkej Británii. Autor pritom poukazuje aj na niektoré (nezodpovedané) otázky, ktoré sa v daných krajinách objavili práve v nadväznosti na predmetné inštitúty a pri ktorých je možné predpokladať, že by sa rovnaké myšlienkové stimuly mohli objaviť v rámci odborných kruhov aj v Slovenskej republike.

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.